štvrtok 19. decembra 2013

iba také obyčajné dni

po dvoch šialených mesiacoch, kedy som sa premiestňovala z miesta na miesto
a organizovala rôzne akcie
mi prídu posledné dni také......nudné

a predsa...

väčšina mojich/našich dní sú

IBA TAKÉ OBYČAJNÉ 

napríklad 

moje posledné dva dni boli vyplnené
administratívou a prácou na počítači
čítaním kníh a štúdiom materiálov
stretnutiami s ľuďmi na káve
plánovaním a prípravou na január

ničím výnimočné
a ani som sa necítila dobre /nepýtaj sa prečo, nemám odpoveď/

hľadala som niečo špeci
dokonca aj na fb
niečo čo by prinieslo troška vzrušenia do môjho života

......................................

mám tendenciu pozerať sa na obyčajné dni ako na niečo nevyhnutné
akýsi prechodný stav medzi dvomi "kúlovými" zážitkami


ale práve v nich sa odohráva môj život

sú to malé rozhodnutia, ktoré denne robím
môj charakter je vzbudovaný v momentoch keď sa nikto nepozerá
ak chcem zvládnuť veľa, musím obstáť v malom
On je so mnou vo všetkých chvíľach

z toho dôvodu

je v poriadku mať iba také "ok" dni
chce to len zmeniť moje nastavenie
pozrieť sa zblízka
a zachytiť ich krásu

veď nakoniec je to Boh, ktorý stvoril každý jeden deň môjho života




streda 4. decembra 2013

učenie sa pozorovaním

26 dní
10 odletov a príletov
precestovaných vyše 15,000 km
spanie v 9 posteliach v 8 rôznych štátoch

vyčerpávajúce, a predsa to stálo za to

. . . . . . . . 

mala som svoje
šťastné chvíľky
smutné chvíľky
trápne chvíľky
/najmä, keď zistíš, že celý čas vedieš rozhovor o úplne niečom inom ako druhá strana, pretože si neporozumela slovu, o ktorom sa celá konverzácia točila alebo použitie nevhodného slova počas kázania na stretnutí mládeže/

je super byť viac ako 5 dní v jednom časovom pásme
stále ešte dospávam a spracovávam, ale
predsa len môžem už čo to zhodnotiť a pozdieľať s vami

som nesmierne vďačná za
týchto ľudí  /Mike, Jany a Denisa/

Kolegovci, ktorých som mohla lepšie spoznať aj s ich srdcom a zápalom pre ich prácu. Ani som si neuvedomila, že tak veľa som nevedela o Slovákoch a východnom Slovensku. Vďaka Denis za hodiny kulturológie a religiozity :-)



A o Amerike ...

Byť v 9tich rôznych domácnostiach bolo ako jedna veľká hodina pohostinnosti. Aké super byť rozmaznávaná ich starostlivosťou a zažiť ozajstný záujem o našu službu!

Mám rada americké služby! Keď vstúpiš do obchodu, si tam naozaj vítaná. 
Uvedomila som si to  hneď v tretí deň po príchode na SVK. 
Pri vstupe do potravín mi pohľad pani predavačky povedal všetko. 
Vitaj doma, Darina :-)

Vo všeobecnosti sa Američania usmievajú viac ako my. A myslím, že to je dobrá vec. 
Neuškodilo by nám trochu pozitívneho nastavenia.
Úsmev však, to vám je podivná vec. Často slúži ako maska. Usmievame sa a predstierame, že všetko je fajn, len aby sa ostatní nezačali pýtať viac.

"Drive-through", tzv. urýchľovač je naozaj skvelý vynález. Ale prišlo mi, že tento druh komfortu prináša viac stresu ako menej. To, že môžu vybaviť všetko z auta /nielen jedlo, ale aj banku, nákup v lekárni/ len umocňuje pocit, že sa stále niekam ponáhľajú. A ten neustály pohyb prináša stres...


O mne ...

Pri tak častom jedení vo "fástfúdoch" a premiestňovaní sa všade autom som si uvedomila ako veľmi rada chodím pešo a vychutnávam si pomalé jedenie za stolom so všetkým, čo k tomu patrí.

5 dní v Nasvhille to potvrdilo: nemám rada country hudbu. Nikoho nechcem uraziť, len konštatujem. Jazz je jednoducho jazz!

Tešilo ma spoznávať nových ľudí s ich príbehmi, no po tak intenzívnom mesiaci  aj moja extrovertná časť mala čo robiť. 


O Bohu ...

On sa stará. Záleží mu na mne oveľa viac ako na práci, ktorú "pre Neho" robím. On ma zaopatrí.
Učil ma opäť raz, že na mojich modlitbách záleží. On ich chce počuť. Verím, že táto oblasť je oveľa bohatšia než si myslíme, treba len do nej vstúpiť a preskúmať ju.
Momentálne čítam knihu " The Circle Maker" od Marka Battersona. Zatiaľ je iba v angličtine, ale aj tak vrelo odporúčam.

Ešte zopár fotiek na záver
 Elvis žije :-)


 priatelia z Arkansasu

 v Chattanooga a v Denveri, prezentovanie na školách

   
                                                        víkend s mládežou v South Caroline

 na konferencii

 s pánom Jonom Voightom

"line dancing" 
a
môj prvý /pravdepodobne aj posledný/ NHL zápas




streda 20. novembra 2013

niekto sa modlí

Už tomu bude týždeň, čo som navštívila domácnosť Tima a Lorny.  Spolu s ďalšími rodinami sú súčasťou “advokátského tímu”, ktorý podporuje Chaseovcov /mojich kolegov/. Raz do mesiaca sa stretnú a modlia sa za ich rodinu a ich prácu, stali sa ich advokátmi-zástupcami v domácom zbore, kde pravidelne informujú o tom, ako Boh koná na Slovensku. Skrze Chaseovcov vedia aj o mne a ostatných pracovníkoch a modlia sa aj za nás! Aké povzbudzujúce bolo vidieť ich záujem a počuť modlitby, ktoré vysielali za Tomáša a Ester, za Fusion v Bratislave a Senci!



Celý večer bol veľmi špeciálny. Pripomenul mi Pavla ako vo svojich listoch nabádal kresťanov: "Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslavovalo všade tak ako u vás..." /2 Tesaloničanom 3:1/ 

Modlitba je dôležitá. Udržuje nás v strehu. Je našou zbraňou. Modlitba zjednocuje nás, Jeho ľud!

Aké dobré je vedieť, že niekto nás neustále nosí na modlitbách!


Ďakujem!


streda 6. novembra 2013

Bežný deň v Amerike

Cieľom dnešného dňa bolo dostať sa z bodu A do bodu B. Skoro ráno sme vyrazili z Arkansasu, prešli cez Mississippi, Alabamu do Tennessee. Cesta nám trvala vyše 12 hodín, plus je tu opäť časový posun....takže už ani neviem kedy je naozaj kedy a kde je aký deň.

Teraz sa nachádzame v meste Chattanooga, a o tom, čo sa tu má diať, resp. čo sa udeje sa dozviete v ďalšom blogovom príspevku. Zatiaľ len čo to z našej dnešnej cesty...vo fotkách. 



toť náš tátoš, ktorým zdolávame americké míle

keď už v Memphise, tak aj Elvisa treba pozrieť


Elvisovi ešte stále ľudia vypisujú na stenu

Prečo si myslia, že ešte stále žije?

       



      

 Mike s Janym majú zvyk odfotiť Janyho pri vstupe do štátu, v ktorom ešte nebol. 


Najprv vom nechápala o čo tým dvom ide. Ale keď sme sa priblížili k mestu Korint, neodola som ani ja :)


V aute sa spalo, pracovalo, jedlo....žilo

          

                   

Biely zázrak
100 % cotton


                   



Priatelia, nezabudnite, že zdanie klame! Toto môže vyzerať, že sme celý deň strávili len pozeraním pamiatok a zabávaním sa. Tieto fotky sú tzv. rýchlovky počas našich prestávok/"cik-páuz". 

Je veľkým požehnaním vidieť krásu amerického kontintentu. Najväčšiu radosť však prinášajú stretnutia s ľuďmi, S tými, ktorí zažili nás na Slovensku, stráviac istý čas službou v zboroch či na letných anglických táboroch....a teraz mi môžeme zažiť ich v ich vlastnom kontexte.

Ich pohostinnosť a nadšenie z toho, čo sa deje u nás doma je občerstvenie pre naše telá i duše. Aké super, keď prechádzame mestom a oni nás v ňom čakajú, aby sme sa aspoň na chvíľu mohli porozprávať! Dnes sa tak stalo so skupinou z baptistického zboru West Huntsville v Alabame. Intenzívnych 30 minút prinieslo povzbudenie do ďalších dní.


Je úžasné vedieť, že ako kresťania máme rodinu všade, po celom svete

Na záver ešte


pondelok 4. novembra 2013

Keď USA, tak USA

Dlhá sobota za nami. Po všetkých chek-inoch, letoch, kontrolách sme sa dostali do Ameriky. Všetci traja. Denisa, Jany a ja. Mike sa k nám pridal v Little Rock, Arkansas. Alebo my k nemu? Zvítanie bolo také......"majkovské" /tí, ktorí poznajú Mika Sullivana, vedia. Tí, ktorí ho nepoznajú, si môžu vymyslieť čo chcú./

Vyzdvihli sme batožinu a presunuli sa k našim prvým hostiteľom - slávna Jonesovská rodina.Aké super, že môžeme rozprávať po slovensky a oni vedia o čom hovoríme! Zaujímave byť u tých, ktorými celá táto práca - Kompas na Slovenku začala.




Po dobrom a dlhom spánku sme navštívili ich zbor - the Summit church. Práve oslavovali 15te výročie. Veľmi povzbudivé vidieť ako si vážia jeden druhého, ako sa nosia na modlitbách a ako sú rozhodnutí konať iba v súčinnosti s Božou vôlou.



Po bohoslužbách sme sa stretli s niekoľkými mladými ľuďmi - potencionálni interni a dobrovoľníci na letných táboroch.

Vlastne...aha...stretla som skupinu nadšencov, ktorých Hudson donesie na Fusion Central Camp 2014. Už teraz sa teším na ten nával energie, ktorí títo ľudia zo sebou prinesú!


Ďakujeme všetkým, ktorí na nás myslia. Budem/e pravidelne informovať. Denisa už úspešne začala spamovať vaše "fejsbúkové steny".

Mimochodom, jeseň je tu veľmi pekná.
Ale našemu rodnému Slovensku sa nič nevyrovná :)

streda 30. októbra 2013

Mužom vstup zakázaný

Niečo pred vyše mesiacom svetlo sveta uzrel blog Napokon krásne! Už samotný názov svedčí o tom, že je určený pre ženy. A tak nie je žiadnym prekvapením, že ho aj píšu ženy! :-)

Vznikol priestor, kde sa ženy každého druhu (zadané, slobodné, detné, bezdetné, staré, mladé, pracujúce, študujúce,...) dočítajú o bežných, a predsa krásnych veciach. Samotné prispievateľky píšu o ich zápasoch s dennou realitou, ako sa snažia nájsť krásu v maličkostiach a ako aj padajú a učia sa znovu vstať. V neposlednom rade je to o živom Bohu, ktorý, keď ho hľadáme, dáva sa nájsť. Je to o nádeji.

A pre mňa je to česť, spolupodieľať sa na tomto. Viac sa dočítaš, až keď klikneš sem :-)

nedeľa 6. októbra 2013

bude to dobrý rok

TCK, ŠPM, TVT, KPM

nejeden môže mať problém zapamätať si všetky tie skratky a ich význam


no to nie je prípad týchto ľudí

oni vedia. oni sú
študenti tohtoročnej ŠPM - Školy pre Pracovníkov s Mládežou

a teda sa stali aj súčasťou našej TCKompas rodiny


nie je to tak dávno čo som bola na ich mieste
študentka ŠPM
plná očakávaní aj obáv

pomohli mi, vytrénovali a inšpirovali ma
a tak je to aj mojou túžbou, aby oni zažili to isté

potrebujeme modlitby?
a ako veľmi
preto, prosím, klikni na Zuzkin blog
napísala krásny článok o našom prvom víkendovom stretnutí a modlitebných potrebách

no veru, teším sa
myslím, že to bude dobrý rok

pondelok 30. septembra 2013

Prečo chodiť na JV konferenciu?



Všimli ste si ten stan medzi stromami? 

Uplynulý týždeň som v ňom spolu s 240 a viac ľuďmi strávila dosť času. Táto fotka bola robená z balkóna hotela, kde sme boli ubytovaní, to znamená, že sme museli niekoľko krát denne absolvovať tú vzdialenosť – hore kopcom, dolu kopcom. 
Unavujúce? Áno. 

Každoročne JV, teda Josiah Venture usporadúva jesennú konferenciu pre „svojich“ misionárov.
Dôvodov, prečo sa zúčastniť je mnoho. Dovolím si vymenovať aspoň zopár:

bohatý program -
kvalitní speakeri -
 vynikajúce dezerty -
 networking -
 hlbšie spoznanie mojich kolegov -
 krásny výhľad na české Beskydy -
 obohacujúce rozhovory s ľuďmi -
 vtipné rozhovory s ľuďmi -


Ako pracovníci JV/TCKompas sme „roztrúsení“ po Európe, konkrétne v 13 krajinách. V každodennej realite je ľahké pozabudnúť na to, čo nás tak spája - túžba vidieť zmenenú spoločnosť prostredníctvom mladých, úprimne veriacich ľudí, aktívnych a zapojených v miestnych cirkevných spoločenstvách.

Práve preto je pre mňa priam potrebné vidieť všetkých tých ľudí pohromade. 
Uvedomiť si „big picture“.
Zažiť ich aspoň jeden týždeň v roku, ich srdcia zlomené pre ľudí vo svojich krajinách, je dar
Chápem, keď Slovákovi leží na srdci Slovensko alebo Estóncovi Estónsko.  No neprestáva ma udivovať, že tieto, a ďalšie krajiny ležia na srdci aj ľuďom z ďalekej Ameriky, slobodným, vydatým, celým rodinám.  Až tak, že sem prídu žiť....nadlho! 
Sledujem, učím sa, som zahanbená, ich zápasy pomáhajú v zdolávaní tých mojich, oheň ich nadšenia je chytľavý, stáva sa aj mojím.
Pomáha mi to uvedomiť si, že Slovensko v tom nie je samé. 
Sme súčasťou celku, sme súčasťou tela Kristovho.

Takže, prečo chodiť na JV konferenciu?


Lebo nie je o JV.


Je to o veľkom Bohu, ktorý „pracuje až dosiaľ“ a v tejto práci sa rozhodol používať aj nás. Vďaka mu za to!

sobota 21. septembra 2013

Vitaj Fusion Senec!

Senec

poloha: juhozápadné Slovensko
rozloha: 38, 71 km2
obyvateľstvo: 17 289

školy: 10
mladých ľudí: veľa

prvá písomná zmienka: 1252

ale

BOH vedel o tomto meste oveľa skôr

a vo svojom zvrchovanom pláne tam dosadil "svojich" ľudí


aby šli a hlásali dobrú zvesť

Tento víkend /sept 20-21/ sme strávili v tréningovom duchu. Áno, Fusion rodina sa rozrastá. Senec je na palube!!! Treba zaučiť, vypočuť, povzbudiť. Mylím, že môžem napísať v mene celého Fusion SK, že je nám potešením sledovať ich formujúci sa tím a srdcia. Môj najsilnejší zážitok bol, ako sme spolu včera večer prosili na modlitbách, nie za vydarený Fusion, ale za mladú generáciu v tomto meste! 
Pracovali /sme/ osamote alebo v skupinkách, jedli, pili kávu, boli sme vážni a aj sa smiali.

 

                                  



prosím, modlite sa spolu s nami za
otvorené dvere
pripravené srdcia
silu
múdrosť
poslušnosť
radosť
lásku


ďakujeme
!!!

pondelok 9. septembra 2013

okná nebies otvorené...dary zoslané

     Začal nový školský rok, a tak začali aj pravidelné Fusion nácviky. Na prvé stretnutie prišlo viac ako 45 ľudí! Miestnoť praskala vo švíkoch. Je ťažké popísať tú atmosféru, ako príklad uvediem vety našich Fjúžňakov, ktoré sa objavili na fb ešte v ten večer: „Dnešok akože...najsamlepšioúžasnejší....ďakujem všetkým.“ alebo „Dnešný Fusion úplne geniálny!! Už sa teším na ďalší.“

     Začal nový školský rok. Nový kolobeh zodpovedností, pracovných stretnutí a životných prekvapení. A v tom všetkom ešte stále spracovávam leto.

 2 Fusion tábory
1 zborový tábor
1 campfest
1 united fetival
1 Teenweek
veľa osobných stretnutí
mnoho životných lekcií
obrovské množstvo Božích zázrakov v priamom prenose

          Ešte pred samotným začiatkom leta som si zúfala nad preplneným diárom, cítila som sa ako v klietke /žiadny priestor pre solídnu dovolenku a strach z fyzického vyčerpania/. A tak som sa modlila. Keďže už nebola možnosť zmeny akcií a mojej účasti na nich, prosila som o veľa veľa sily. On odpovedal. Počas toho letného chaotického módu mi daroval malé momenty, kde som mohla dobiť svoje baterky. Nielen, že som mala dostatok sily, ale cítim sa ešte aj oddýchnutá a pripravená na novú sezónu!

     Niet iného slova popisujúceho mladých ľudí prichádzajúcich ku Kristovi, svojmu osobnému Spasiteľovi ako ZÁZRAK. Rozdhodnutia padli, výzvy boli prijaté, tvoje modlitby žiadané.


          Som nesmierne vďačná za tri týždne Fusion “tabor-tábor-Campfest” skúsenosti. Ako Fusion Slovensko tím sme objavili fyzické či psychické hranice našich schopností. Bolo to náročné, bolo to únavné, a bolo to dobré. Povedala by som, že išlo o intenzívny teambuilding. Vidieť mojich kolegov v akcii ako sa pasovali s dennými úlohami, problémami, aké stanoviská zaujali pri riešení konfliktov a ako nechali Boha pracovať v nich a skrze nich – to všetko ma len utvrdzuje v tom aká som hrdá, že môžem byť súčasťou tohto tímu.  Sme super!!! /pre tých, ktorí to ešte nevedia/

     A v tomto všetkom ma Boh stihol prekvapiť...a teda riadne! Začal sa mi ukazovať v inom svetle. Počas toho ako som pracovala, slúžila, alebo akokoľvek to nazvem, začal ku mne hovoriť prostredníctvom hlavných večerných tém, ktoré zaznievali na našich Fusion táboroch. Jemne, ale veľmi jasne poukázal na oblasť v mojom živote, kde som musela priznať, že mu vlastne nedôverujem a neverím, že by sa chcel o mňa postarať. Stála som zoči-voči Bohu-Otcovi. Môj ocino je dobrý. No ako každý z nás, aj on je len človek, a teda nie  schopný naplniť všetky moje potreby. Ale Boh, Boh-Otec áno. A on chce!
     Tá konkrétna vec je vyriešená. Opäť mi ukázal, čo v praxi znamenajú jeho slová "keď ťa Syn vyslobodí, budeš skutočne slobodná". Teraz sa učím prijímať jeho lásku, tak ako ju chce prejavovať on. Ešte stále sa mi ťažko verí, že tento  otec je až taaak dobrý, xy-krát lepší ako akýkoľvek prototyp ideálneho otca z amerických filmov. Zvykám si.

     On jednoducho funguje na iných princípoch. Učí ma snívať vo veľkom a modliť sa za konkrétne veci. Takže, tu som, na začiatku školského roka, vďačná, plná radosti a očakávania, čo zajtrajšok prinesie.

piatok 30. augusta 2013

Mladí mladým

TeenWeek alias štvordňový útok na prádzninovú nudu sa včera skončil.
Cieľom bolo, ako hovorí aj samotná webová stránka, osloviť a inšpirovať tínedžerov
 mestskej časti Trnávka a ponúknuť im alternatívu na zmysluplné trávenie voľného času. 
A tak sa počas týchto štyroch dní

.hralo vonku



 .aj vnútri



.či s "cudzími" ľuďmi v meste


.jedlo. rozoprávalo. budovalo priateľstvá


.spievalo "fjúžnovalo"




najväčšia radosť a vďačnosť však 
vidieť našich ľudkov z mládeže a Fusion ako 
.organizovali
.fotili
.písali reporty
.oslovovali ľudí
.upratovali
.boli srdcom TeenWeeku
.zistili, že sa to dá výjsť von a niečo zmeniť
.uverili, že oni sú tými poslami