Zaspalaaaaa som! Vlak mi odchádza o 36 minút a ja ani nie som pobalená.
Začína boj s časom. Sama tomu neverím, ale s pomocou Božou a taxikára z vedľajšej ulice to stíham.
Spolu s Markom, Allyson a Ianom prichádzame na miesto. Čaká na nás krásna príroda a príjemné počasie. Vhupneme do kolobehu posledných príprav, zoznamujeme sa so zvyškom tímu a tešíme sa na študentov.
Študenti prišli a začína sa to.
Dni plné práce, a zábavy zároveň. Typický táborový deň sa skladá:
0. stretnutie tímu
1. raňajky
2. ranné oznamy a nácvik spevokolu
3. utekáme na svoj prvý workshop
4. obedom zaplníme bruchá a oddychujeme na gaučoch
5. aby sme nepribrali, ideme sa zahrať a vybehať na čerstvý vzduch
6. utekáme na svoj druhý wokshop
7. úspechy zajeme na večeri a opäť oddychujeme na gaučoch
8. začína večerný program (lámače ľadov, táborová hymna, fusion music band, scénky, téma večera a diskusie s mladými ľuďmi)
9. E(nvironment)-night (pokračovanie zábavy a rozhovorov pri jedle - ovocný bar, opekačka, nórske lievance, ...)
V polovici týždňa na nás čaká SURVIVAL - poldenná hra/výlet s rôznymi úlohami, ktoré musíme ako skupina zdolať. Je super vidieť ako nás to prekonávanie prekážok spája a vytvárame ozajstný tím. Druhý deň si necítim telo, ale niet čo ľutovať.
Prichádza posledný deň a s ním záverečný koncert. Rodičia, známi zapĺňajú miestnosť, napätie s nadšením stúpa...začíname!
Úspech zaručený. Potlesk zaslúžený. Slzy šťastia i smútku, že sa už musíme rozlúčiť.
.........................................
Som doma. Dospala som, obnovila fyzické sily, nabehla na "bratislavský" režim a vyhodnocujem uplynulý týždeň:
Áno, utrpela som zopár modrín, telo opäť raz zažilo nedostatok spánku, ale to pokladám ako malú cenu za ten zvyšok. Vidieť ako sa mladí každý deň zdokonaľovali vo svojich talentoch, ako rástlo ich sebavedomie mi spôsobovalo toľko radosti. A záverečný koncert - aká som bola na nich pyšná! Som vďačná za každý jeden rozhovor, za úprimnosť a otvorenosť študentov pri diskusiách. Šťastná, že niektorí z nich spoznali Krista osobne a vykročili na cestu za Ním. A modliaca sa, aby tí, ktorí tak ešte neurobili, mohli spoznať Jeho lásku a prijatie čím skôr.
Bol to taktiež týždeň výziev. Išla som s postojom slúžiť, ale niekedy mám veľmi oklieštené vnímanie toho, čo služba je, resp. čo si pod službou predstavujem. Akokoľvek pôsobím v pohode, nie je mi až tak príjemné postaviť sa pred húf ľudí a dirigovať alebo neočakávane viesť piano workshop. Denne som sa učila vyjsť zo svojej komfortnej zóny, a stálo to za to!
Mohla som tak vidieť veci novým spôsobom, a viedlo ma to aj do hlbšej závislosti na Bohu. Učil ma bojovať so svojím strachom a dodával odvahu. Jedna z piesní ("Are you ready for a miracle?/Si pripravená na zázrak?"), ktoré sme spievali sa stala mojou modlitbou: "Pane, som pripravená na zázrak. Túžim vidieť to, čo vidíš Ty."
"Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! .... Ty mi dávaš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť." Žalm 16
