Štvrtok býva zväčša taký obyčajný deň.
Minulý štvrtok taký ale nebol, a nie preto, že začala Pohoda.
Začal Semfest!
Som vďačná oranizátorom, že ma pozvali,
a tak ma vlastne "prinútili" znovuobjaviť svoje staré piesne
a
venovať sa hudbe aj z inej stránky ako Fusion.
Pridanou hodnotou bolo, že som vystupovala s mojím bratom Ivanom,
a do auta sa k nám pridali (tak spontánne) aj naši rodičia,
ktorí v ten deň oslavovali tridsiate ôsme (áno, 38!!!) výročie svadby.
Tlačenie sa vzadu spolu s nástrojmi,
diskutovanie na rôzne témy,
pitie (pre mňa) hnusných energetických nápojov,
vtipkovanie,
to všetko sa zaradilo k ďalším spomienkam našej rodinne histórie.
Zaspievať na nejakej akcii znamená samozrejme prípavu. Nie sú to však len hudobné nácviky.
Sú to tie vzácne momenty s Bohom, kedy na modlitbách hľadám správny playlist.
A sladkou odmenou je, keď po koncerte prídu ľudia a povedia
že počuli presne to, čo potrebovali!
.....
Jedna z piesní bola o veľkých plánoch. Keďže nemám nič nahraté (zatiaľ),
tak hudobný doprovod nechám na vašej fantázii :)
Mala som veľké plány ako zmeniť svet;
ostali len ideály, iného už niet.
Chcela som zmeniť ľudí,
by lepší boli, priam dokonalí.
Teraz už viem, že to nie je v mojich silách;
jediné, čo smiem, je byť sama iná!
Mala som veľké plány, ako zmeniť svet;
ostali len ideály, iného už niet.
Vtedy si prišiel ty,
a položils voj život za nás!
Teraz už viem, že to je len v tvojich silách;
jediné, čo chcem, je byť tebe milá!
.....
