Čo ti napadne pri slove "chvála" ?
Chváliš keď si obkolesený prírodou?
Alebo chváliš napríklad aj na ceste do roboty?
Chváliš?
Chvála je tak PRIRODZENÁ!
Keď som s niekým vo vzťahu, je mi prirodzené mu prejaviť svoju úctu, povedať, čo sa mi na ňom/nej páči. Tak je to aj vo vzťahu s Bohom.
Chválim, vyvyšujem Jeho meno v súvislosti s tým čo som
s Ním zažila, čo urobil pre mňa osobne (Žalm 40:2-4), ale i s tým, kým On je, odvolávajúc sa
na Jeho veľké a večné činy (Žalm 136).
Chvále je OBEŤ!
"Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier, vyznávajúcich Jeho meno." (Židom 13:15)
Obeť je niečo, čo prinášam, čoho sa vzdávam v prospech niečoho čo uznávam za väčšie, lepšie, a teda, hodné obete.
Chvála je vlastne to jediné, čo môžeme Bohu dať. Veď
všetko čo vlastníme, je len z Jeho milosti a nič, čo máme si aj tak nemôžeme
zobrať do večnosti. Chválou preukazujeme náš obdiv i našu poddanosť. Slobodne
sa rozhodujeme koho budeme chváliť. A táto sloboda je výsada, s ktorou nás
stvoril. Zároveň čas, kedy chválime Boha, je časom zameraným len a len na Neho,
kde ľudské 'ja' ustupuje do
úzadia.
Chvála je ŽIADANÁ!
"..... ľud, kotrý som si utvoril, zvestovať bude moju chválu." (Izaiáš 43:21)
"Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov CHCE mať." (Ján 4:23)
Ja som Jeho chválou. To, ako žijem, slúži ku cti Božej. Som Jeho reklamou :-)
"Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a VELEBILI vášho Otca, ktorý je v nebesiach." (Matúš 5:16)
Chvála je ZBRAŇOU!
V 2.Kronickej, 20-tej kapitole čítame o júdskom kráľovi Jóšáfátovi. Patril ku kráľom,
ktorí chodili po cestách Hospodinových. Počas jeho vlády vytiahli proti nemu vo
veľkej presile Moábci, Ammónci i Meúnci a chceli zaujať krajinu. Kráľ spolu s
ľudom hľadal Hospodina a vyhlásil pôst. Boh reagoval, priznal sa k ich volaniu
a zasľúbil im víťazstvo „bez boja“. V deň boja Jóšáfát „postavil spevákov Hospodinových, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy,
predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinu, lebo naveky trvá
Jeho milosť.“
Ďalej sa píše, že len čo začali spievať a plesať chválospevy, Hospodin spôsobil
predivnú záchranu z rúk nepriateľov.
Žijeme síce v tele, ale nebojujeme proti telu. Je tu ďalšia realita duchovného sveta. Keď chválime niečo sa deje. Biblia hovorí, že On prebýva na chválach svojho ľudu. Logicky, keď ho chválime, tam je On, a pre toho zlého nezostal priestor.
Chválim, lebo si to zaslúži. Chválim, lebo On je toho hodný. Chválim, lebo to potrebujem.
