sobota 23. marca 2013

Husací život


Niekedy z našich slovenských úst vyjde: „Ja som taká hus!“, a nemyslíme tým nič pozitívne. Práve naopak, je to odkaz na to, že sa cítime hlúpi.

ALE hus má vlastne od hlúposti dosť ďaleko! Husi sa potrebujú každoročne prepraviť z a do teplých krajín, a aby sa tak stalo, vyžaduje si to veľa spoločného úsilia/tímovej práce. Keď rozmýšľam nad Fusion, tak je to presne o tom istom. Čo to z husacieho životného štýlu sme zažili aj na našom prvom slovenskom Fusion tréningu.

Husi lietajú vo V-éčku, dokopy celý kŕdel má o 71 percent dlhší rozsah letu, ako keby každý vták letel sám. Keď sa hus na špici véčka unaví, ide do stredu formácie a nahradí ju druhá. 
Husi zozadu gágajú, aby povzbudili tie, ktoré letia vpredu v tom, že budú udržiavať rovnakú rýchlosť.

Tak ako husi, i my smerujeme k jednému cieľu. to, že je niekto na čele a vedie neznamená, že je to len jeho práca. Je dôležité a zdravé, ak spoločne zdieľame, plánujeme či hodnotíme. 
My sme tak urobili - skrze 1) vystrojenie našich husičiek konkrétnymi zručnosťami pri príprave workshopov, dirigovania, starostlivosti o ďalších ľudí 2) spoločnú príprave letných táborov 3) čas strávený spoločne ako Fusion Slovensko alebo samostatne v našich lokálnych Fusion tímoch.

Bolo pre mňa obrovským povzbudením počúvať ako si ľudia v tíme navzájom hovorili, čo si vážia na druhých. Niekedy mám tendenciu sa cítiť sama v tom čo robím, mysliac si, že nikto nemá páru, čo za tým všetkým je (ach, tie záchvaty sebaľútosti!). Tento čas zdieľania ma vyviedol z omylu. Moja spolupatričnosť k tímu sa prehĺbila, a najmä som si mohla uvedomiť že vôbec nie som na veci sama! zrazu som videla Terku Lauru, Riška, ktorí "gágali" ešte hlasnejšie ako doteraz alebo Janka a Ester, ktoré stoja pri mne, pripravené prevziať vedenie.

Husi su voči sebe veľmi láskyplné. Keď jedna hus ochorie alebo je ranená, ďalšie dve opustia kŕdeľ spolu s ňou, aby jej pomohli a ochránili ju. Zostanú s ňou, až kým je opäť schopná zasa lietať, alebo kým nezomrie. Potom sa napoja na inú formáciu, s ktorou dohonia vlastný kŕdeľ.

Aké úžasné! Niekedy nás vidina cieľa znemožní vidieť, že niektorí z nás sa počas cesty zranili. Všetci sme si museli klásť otázku: "Ceníme si náš tím tak isto ako aj dôvod prečo to všetko spolu robíme?" Veľmi si vážim ľudí, ktorí sa otvorili a priznali veci, ktoré im počas spoločnej cesty nepadli zaľahko, či keď im iný človek v tíme ublížil. Vďaka ich odvahe nám pomohli uvedomiť si naše zlyhania a dali možnosť poprosiť o odpustenie.

Tréning bol krátky, ale veľmi intenzívny. Vrátila som sa do denného kolotoča povinností, ale niečo sa zmenilo. Naučila som sa, že je OK priznať si svoje limity, je OK zmeniť rolu v tíme a je dôležité bojovať za zdravé a autentické vzťahy! 


A tu sme v celej našej kráse!

BB tím

BA tím

Pažroši :-)


Čas na hry

Fusion SK tím