pondelok 4. novembra 2013

Keď USA, tak USA

Dlhá sobota za nami. Po všetkých chek-inoch, letoch, kontrolách sme sa dostali do Ameriky. Všetci traja. Denisa, Jany a ja. Mike sa k nám pridal v Little Rock, Arkansas. Alebo my k nemu? Zvítanie bolo také......"majkovské" /tí, ktorí poznajú Mika Sullivana, vedia. Tí, ktorí ho nepoznajú, si môžu vymyslieť čo chcú./

Vyzdvihli sme batožinu a presunuli sa k našim prvým hostiteľom - slávna Jonesovská rodina.Aké super, že môžeme rozprávať po slovensky a oni vedia o čom hovoríme! Zaujímave byť u tých, ktorými celá táto práca - Kompas na Slovenku začala.




Po dobrom a dlhom spánku sme navštívili ich zbor - the Summit church. Práve oslavovali 15te výročie. Veľmi povzbudivé vidieť ako si vážia jeden druhého, ako sa nosia na modlitbách a ako sú rozhodnutí konať iba v súčinnosti s Božou vôlou.



Po bohoslužbách sme sa stretli s niekoľkými mladými ľuďmi - potencionálni interni a dobrovoľníci na letných táboroch.

Vlastne...aha...stretla som skupinu nadšencov, ktorých Hudson donesie na Fusion Central Camp 2014. Už teraz sa teším na ten nával energie, ktorí títo ľudia zo sebou prinesú!


Ďakujeme všetkým, ktorí na nás myslia. Budem/e pravidelne informovať. Denisa už úspešne začala spamovať vaše "fejsbúkové steny".

Mimochodom, jeseň je tu veľmi pekná.
Ale našemu rodnému Slovensku sa nič nevyrovná :)

streda 30. októbra 2013

Mužom vstup zakázaný

Niečo pred vyše mesiacom svetlo sveta uzrel blog Napokon krásne! Už samotný názov svedčí o tom, že je určený pre ženy. A tak nie je žiadnym prekvapením, že ho aj píšu ženy! :-)

Vznikol priestor, kde sa ženy každého druhu (zadané, slobodné, detné, bezdetné, staré, mladé, pracujúce, študujúce,...) dočítajú o bežných, a predsa krásnych veciach. Samotné prispievateľky píšu o ich zápasoch s dennou realitou, ako sa snažia nájsť krásu v maličkostiach a ako aj padajú a učia sa znovu vstať. V neposlednom rade je to o živom Bohu, ktorý, keď ho hľadáme, dáva sa nájsť. Je to o nádeji.

A pre mňa je to česť, spolupodieľať sa na tomto. Viac sa dočítaš, až keď klikneš sem :-)

nedeľa 6. októbra 2013

bude to dobrý rok

TCK, ŠPM, TVT, KPM

nejeden môže mať problém zapamätať si všetky tie skratky a ich význam


no to nie je prípad týchto ľudí

oni vedia. oni sú
študenti tohtoročnej ŠPM - Školy pre Pracovníkov s Mládežou

a teda sa stali aj súčasťou našej TCKompas rodiny


nie je to tak dávno čo som bola na ich mieste
študentka ŠPM
plná očakávaní aj obáv

pomohli mi, vytrénovali a inšpirovali ma
a tak je to aj mojou túžbou, aby oni zažili to isté

potrebujeme modlitby?
a ako veľmi
preto, prosím, klikni na Zuzkin blog
napísala krásny článok o našom prvom víkendovom stretnutí a modlitebných potrebách

no veru, teším sa
myslím, že to bude dobrý rok

pondelok 30. septembra 2013

Prečo chodiť na JV konferenciu?



Všimli ste si ten stan medzi stromami? 

Uplynulý týždeň som v ňom spolu s 240 a viac ľuďmi strávila dosť času. Táto fotka bola robená z balkóna hotela, kde sme boli ubytovaní, to znamená, že sme museli niekoľko krát denne absolvovať tú vzdialenosť – hore kopcom, dolu kopcom. 
Unavujúce? Áno. 

Každoročne JV, teda Josiah Venture usporadúva jesennú konferenciu pre „svojich“ misionárov.
Dôvodov, prečo sa zúčastniť je mnoho. Dovolím si vymenovať aspoň zopár:

bohatý program -
kvalitní speakeri -
 vynikajúce dezerty -
 networking -
 hlbšie spoznanie mojich kolegov -
 krásny výhľad na české Beskydy -
 obohacujúce rozhovory s ľuďmi -
 vtipné rozhovory s ľuďmi -


Ako pracovníci JV/TCKompas sme „roztrúsení“ po Európe, konkrétne v 13 krajinách. V každodennej realite je ľahké pozabudnúť na to, čo nás tak spája - túžba vidieť zmenenú spoločnosť prostredníctvom mladých, úprimne veriacich ľudí, aktívnych a zapojených v miestnych cirkevných spoločenstvách.

Práve preto je pre mňa priam potrebné vidieť všetkých tých ľudí pohromade. 
Uvedomiť si „big picture“.
Zažiť ich aspoň jeden týždeň v roku, ich srdcia zlomené pre ľudí vo svojich krajinách, je dar! 
Chápem, keď Slovákovi leží na srdci Slovensko alebo Estóncovi Estónsko.  No neprestáva ma udivovať, že tieto, a ďalšie krajiny ležia na srdci aj ľuďom z ďalekej Ameriky, slobodným, vydatým, celým rodinám.  Až tak, že sem prídu žiť....nadlho! 
Sledujem, učím sa, som zahanbená, ich zápasy pomáhajú v zdolávaní tých mojich, oheň ich nadšenia je chytľavý, stáva sa aj mojím.
Pomáha mi to uvedomiť si, že Slovensko v tom nie je samé. 
Sme súčasťou celku, sme súčasťou tela Kristovho.

Takže, prečo chodiť na JV konferenciu?


Lebo nie je o JV.


Je to o veľkom Bohu, ktorý „pracuje až dosiaľ“ a v tejto práci sa rozhodol používať aj nás. Vďaka mu za to!