Nedeľná chvíľka poézie

Básničky som písala ešte počas základnej školy. Tak ozaj som sa tomu začala venovať na strednej. Bol to môj spôsob ako odreflektovať život, Boha, vzťah s Ním. Postupne sa z toho stali texty mojich piesní, a dnes už básne asi ani nepíšem. 

Tu je zopár krátkych zamyslení, ktoré som nedávno objavila vo svojej zásuvke:

.už

.už ťa nikdy svojimi slovami nezradím!

- stalo sa -

.už ti navždy budem verná!

- omyl - 

.už ťa nikdy nesklamem!

- prepáč ten zajtrajšok - 

Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. 

Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? 

VĎAKA za to Bohu, SKRZE Ježiša Krista!

 (list Rímskym 7.kap.)

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

.čakám

čakám, 

čakám stále na niečo lepšie,

až sa začínam báť,

že prečakám celý svoj život

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

.vzkriesenie

(inšpirované Kolosenským 2:12)

bola som smrteľne chorá.

hoci som sa snažila zo všetkých síl zostať nažive,

nebolo pomoci

ani nádeje

vzdorovala som,

kričala do prázdnoty, ktorá mi naháňala hrôzu

vedela som, že smrť je blízko,

no moja myseľ to odmietala pochopiť

zrazu všetko pominulo

rýchlejšie ako som čakala

 a potom ...

... prišlo vzkriesenie

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

sebaľútosť - najväčší priateľ človeka

sebaľútosť - najväčší nepriateľ človeka

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

.ja

ja, ja, ja

a zase len ja

ja si myslím

nechaj, urobím to radšej ja

ja chcem - ja nechcem

ja mám - ja nemám

ja dnes - ja zajtra

zisťujem, že i ja som len človečina sebecká

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

.keď som s tebou

vôňa divokých ruží,

farba jesenných listov,

spontánny smiech malého dieťaťa ...

to všetko je nádherné, 

ale nič z toho sa nevyrovná tvojej kráse

milujem zvuk dažďových kvapiek, ktoré klopú na okno;

keď sa snehové vločky dotýkajú mojej tváre;

keď vzduch voní po čerstvo pokosenej tráve;

vidieť slnko ako sa vnára do vĺn zaspávajúceho mora, je nezabudnuteľný zážitok,

ale ani  toto,

ani žiadny z podobných momentov sa nevyrovná tomu,

keď môžem byť s tebou

to, ako prichádzaš,

ako sa prihováraš,

nedokáže nik.

tvoj hlas je tichý a jemný,

a predsa prerážajúci všetky bariéry

nič nedokáže pohladiť dušu tak, ako tvoj úsmev

keď som s tebou, 

to je večnosť sama

tvoja prítomnosť oslepuje

tvoj dotyk lieči

tvoje prijatie mení

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.