náročný týždeň. nie úplne podľa mojich predstáv.
mnoho zápasov na rôznych bojiskách, nie všetky vyhraté.
únava, pocity sebaľútosti, otázky typu "prečo?".
A potom .... zavolal môj ocino. pozval ma na spoločný obed spolu s mamičkou. milé. avšak namiesto pekne útulnej reštaurácie sme naše jedlo konzumovali z plastových misiek sediac medzi autosúčiatkami, ktoré predáva.
malo to však svoje opodstatnenie. iba pár dní predtým som hovorila s mamou o živote, práci a neutešenom stave mojej chladničky. a tak sa moji rodičia rozhodli utratiť svoje peniaze...inak. po skromnom obede ma mama zobrala do obchodu, kde nakúpila zásoby všemožného druhu. len tak.
večer som strávila u kamarátky. okrem iného, monika prišla ku mne a dala mi darček /ešte nikdy som nedostala dar 2 mesiace po mojich narodeninách! :-) / dala mi obraz.
tento obraz:
nie je krásny? sama ho maľovala. a presne tou technikou, ktorú mám rada. a pamätala si aj, že mám rada hudbu!
až ma dojali tieto konkrétne prejavy lásky.
ty, neviditeľný Boh si si použil ľudí z mäsa a kostí, aby si mi ukázal, že sa staráš. bola som slabá, ty si mi posilnil telo i dušu.
stále nemám odpovede na všetky svoje otázky. som späť na bojisku, unavená, ale chcem pokračovať. vďaka tebe!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára