štvrtok 22. januára 2015

Žeby práca snov?

Robiť vo Fusion znie ako práca snov.
Mohla by to byť pravda.
Najmä ak sa tento výrok opiera o materiál dostupný na fb. Na základe fotiek by si človek mohol myslieť, že celé dni iba trávime s kopou tínedžerov a zabávame sa. Hm, veru, nájdete nás spievať, veľa sa smiať a jesť.
No za týmto sa skrýva oveľa viac roboty. Budem vychádzať z toho, že mi veríte.

Nechcem totiž stráviť čas vypisovaním dôkazov a detailov o tom, čo robím, Práve naopak. Rada by som sa zamerala na to, čo Fusion urobil/robí pre mňa.  

Pozrite sa na túto fotku.


Alebo na túto.


Pozeráme sa na to isté, ale nie je to to isté! Ja sa totiž pri pohľade na týchto ľudí rozplývam.

Každý z nich je vzácny. Za každou tvárou sa skrýva príbeh. Vidím hanblivého chlapca, ktorý sa celý červený snažil skryť v dave, no dnes je schopný postaviť sa pred ostatných a zaspievať sólo. Alebo dievča, ktoré vedelo zahrať iba zopár akordov na gitare, a dnes píše vlastné piesne.

Robiť vo Fusion znamená neustále vychádzanie zo svojej komfortnej zóny. To, že je niekto extrovert na veci nič nemení. Ani nám sa nepozdáva robiť niektoré veci.
Dirigovať? (Nikdy!) Zvukárčina? (Kam patrí tento kábel?) Pokáranie? (Ja som tu len za tú dobrú.)
A predsa...


Fusion, to je ako príprava na rodičovstvo! Už vieš, čo je to byť hrdý na "svoje deti" a poznáš aj tie momenty, kedy by si ich najradšej zabil. Robíš si starosti, obetuješ svoj voľný čas, peniaze, energiu a oni....oni to ani  len nepostrehli. :)

Ide o tímovú prácu. Je to ako s tým africkým príslovím: "Ak chcete ísť rýchlo, choďte sami. Ak chcete ísť ďaleko, choďte spolu." Akokoľvek je práca v tíme náročná, vždy stojí za to! Podporuje rast charakteru. Veľa som sa naučila o sebe a svojich reakciách práve na základe vzájomnej spolupráce. Viac ako inde si uvedomujem svoju tendenciu riadiť sa heslom "buď vôľa moja", čo je celkom zahanbujúce. Na druhej strane mi prináša veľkú radosť, keď objavím ako moje obdarovania vedia obohatiť tých druhých.

No a v neposlednom rade, Fusion je Božia práca. Investovanie do ľudí je obdivuhodná vec, ale aj tak ich nedokážem zmeniť. Ale On áno. A mení. Vidieť Boha v akcii v priamom prenose je niečo úžasné! Moja viera rastie, ako aj moja túžba vidieť ešte väčšie veci!

Ako pozerám, Fusion má na mňa celkom dobrý vplyv, a tak hádam by som ho aj mohla nazvať prácou snov :)


pondelok 12. januára 2015

Keď byť single nie je už taká zábava

Do 25-ky je všetko v poriadku.
Si mladá, pravdepodobne ešte študentka, ktorá má plné právo užívať si života, cestovať či zakúšať nové veci.

Aj 28-ka sa ešte dá.
Pozerajú sa na teba ako na mladú nezávislú ženu, ktorá sa angažuje v rôznych oblastiach.


No a potom....čítať viac

štvrtok 18. decembra 2014

Čo s tým najväčším darom?

Ako je to s darčekmi?
Kto ich nosí?

V tomto videu naši Fusion študenti odpovedali na tieto otázky.
fusionVianky



Dar je o tom, že chcem niečo dať, niekoho potešiť,
a to sa o Vianociach stalo

Boh sa daroval nám!

Veľa ľudí, ak aj verí v Boha, si myslí, že on má na starosti iné veci ako sa zaoberať nimi.

Omyl!

V Biblii sa viackrát píše:
"Dieťa sa narodilo pre nás,
syn nám bol daný."  

Aj vo vianočnom príbehu anjeli spievali:
"Sláva na nebi Bohu a pokoj ľuďom na zemi - Boh ich má rád."
...

Kráľ v podobe dieťaťa.

Prečo?
Boží zmysel pre humor alebo tajomstvo?
Akokoľvek, on teraz iste vie, aké je to byť človekom.

Prečo jasle?
Prečo nie dom alebo nemocnica?
Dôkaz toho, že už vtedy ho neprijali.
Nebolo miesta.

"Prišiel k ľuďom, ktorých miloval, no tí ho neprijali."

Veľmi rada dostávam darčeky o Vianociach.
Ale ak by som dar nechala zabalený pod stromčekom,
ušla by mi pointa.

Taktiež aj tento dar môže zostať nerozbalený.
- malý Ježiško v jasličkách -
- malý Ježiško ako súčasť tradície -

...

On urobil všetko potrebné,
teraz sme na ťahu my.

"Ale všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, 
dal právo stať sa Božími deťmi."



nedeľa 30. novembra 2014

Dar v podobe starej mamy

"Milan, Marián, Ivan, Miro...aaaahhh... Darina"!, kým prišla na moje meno, tak už aj zabudla na dôvod, prečo ma okríkla. Už sme sa len spolu smiali na tom, ako jej to správne meno príde na jazyk až na posledný krát.

Nevedela veľmi variť, ale zato robila najlepšiu krupicovú kašu na svete! 

Databáza rozprávok na dobrú noc sa skladala z nejakého poučného príbehu o chlapcovi, ktorý pokúšal osud /zjedli ho vlci/, z Červenej čiapočky a Snehulienky. Rokmi mala tendenciu príbehy skracovať, čomu sme pravdaže zabraňovali, a keď vynechala nejakú vetu, doplnili sme ju my.

Keď som pri naháňačke s bratmi po ich trojizbovom byte rozbila sklenené dvere, vymyslela plán ako to celé predostrieť dedkovi, aby ma nestihol príliš krutý trest.

Dostala som pár výchovných po zadku, raz ma však zbila neprávom. V krátkosti napísané, kým mňa hrial pocit hrdosti, že som ako 6-ročná sama zvládla cestu cez mesto k nej domov, ju ovládol pocit paniky a strachu, že stratila svoje vnúča. Keď sme sa doma stretli, poriadne ma zbila, aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo. V ten večer som neplakala kvôli boľavému zadku. Viac ma bolelo to, že som sa cítila totálne nepochopená.



Každé ráno po raňajkách som ju počula ako sa nahlas modlí. Vždy Mu ďakovala za to, aký je dobrý a čo všetko pre ňu urobil. Potom vymenovala každého v rodine, ďakujúc a prosiac za nás. Modlila sa a prosila aj za pokoj vo svete.
Táto žena ma naučila modliť sa. Naučila ma pristupovať k Bohu vždy, hneď a so všetkým.


Naša nagyi /čítaj nadi/ nebola dokonalá, ale pre mňa bola akurát.
Aj ja by som raz chcela byť takou pre svoje vnúčatá.