streda 17. septembra 2014

Fusion leto 2014


Veru, školský rok je už v plnom prúde, no dovoľte mi sa trošku zastaviť a obzrieť späť za krásnym letom s jeho príbehmi. Konkrétne za Fusion tábormi. Poďme pekne poporiadku.



Bratislava
Hudba, zábava, tvrdá práca, survival, koncert, nácviky, objavenie nových talentov, rozhovory, Boh, modlitby, študenti, dráma, dobrovoľníci, entuziasmus, tanec, zmena života, otázky, radosť, priateľstvá...všetky tieto slová by mohli slúžiť na zachytenie Fusion tábora, a predsa je tak ťažké ho popísať. 
Čo ho robí takým výnimočným? ....pokračovanie tu.
Banská Bystrica
Jedna z najobľúbenejších častí tábora je vždy „Survival“ – celodenný výlet do prírody. Najlepšie spomienky sú keď sa skupina .... viac sa dozvieš v článku Hore nohami.

Senec
Impulz na jeho zorganizovanie prišiel od samotných študentov, ktorí už zažili celý Fusion tábor na začiatku leta. Boli z neho nadšení a bolo im ľúto, že Senec ako taký ho nezažil. A tak sme sa rozhodli pre takú 2-dňovú ochutnávku. Super. Znie to tak jednoducho, že?.... ako dopadol dvojdňový mini camp si môžeš prečítať na TCK blogu.




pondelok 16. júna 2014

Plusy a mínusy vodcovstva

Kevin Upton je hlavným pastorom v Junction church vo Veľkej Británii. Pomohol už založiť veeeeľa zborov aj mimo svojej krajiny, ale toho som si nebola vedomá, keď som ho stretla. Bol to len milý pán, ktorý sa veľa usmieval. Jeden týždeň strávil ako hosťujúci rečník na biblickej škole, kde som študovala. Jeho vyučovanie dávalo zmysel, ale nerozumela som mu úplne. Prešlo zopár rokov a som kde som, robím čo robím, a "zrazu" sú jeho slová viac ako zrozumiteľné. Boli to jeho skúsenosti, čo dali váhu jeho tvrdeniam. Nedávno som našla svoje poznámky, a tak mi napadlo, že sa s nimi podelím:

plusy&mínusy
výhody&nevýhody
príležitosti&nebezpečenstvá

vodcovstva


+ vedieš ľudí do Božej prítomnosti
- ak je však pozornosť na tebe, môžu začať prichádzať za tebou a očakávať zázrak od teba

+ tvoj život sa stane prechádzkou viery
- tvoj finančný život sa skomplikuje /buď na to pripravený, lebo inak sa život vo viere stane pre teba záťažou a prestaneš ho žiť/

+ je privilégium zdieľať s ľuďmi ich tajomstvá, radosti, nádeje i strachy
- pozor na to, aby si nemiloval ľudí len preto, že oni majú radi teba

+ ľuďmi budeš vrelo prijímaný
- ľuďmi budeš opovrhnutý a odmietnutý - bez akéhokoľvek varovania /musíš si voči ľuďom udržiavať mäkké srdce...aj vtedy, keď to bolí/

+ môžeš si vybrať voľno kedy chceš
- nikdy však nie si mimo služby /môžeš byť aj na dovolenke, ale.../

+ máš možnosť stráviť mnoho hodín študovaním Božieho Slova
- učitelia často skončia pri štúdiu Biblie za účelom vypracovania témy - vyschnú /vždy čítaj Bibliu pre seba, aby v prvom rade bol vzbudovaný tvoj duch/

+ ľudské životy sú formované aj tvojimi slovami
- čím viac formuješ životy ľudí svojim vyučovaním, tým viac môžu začať od teba očakávať, že dáš do poriadku ich problémy /nenechaj ľudí, aby si mysleli, že môžu mať všetko hneď...zrelá osobnosť chápe, že veci sa nestanú len tak, sme predsa v procese/




sobota 17. mája 2014

Keď nemáš slov, tak to odfotíš






Piatok až nedeľa - predposledné stretnutie v rámci Školy pre Pracovníkov s Mládežou v Žiline. Ako ten čas ubehol. Len teraz začali študovať, a už odovzdávali záverečné práce! Tá banda mi bude chýbať!    

Nedeľa poobede - na rade je EXIT tour v Liptovskom Hrádku.
 


















Pridali sme sa k domácemu tímu a v pondelok vyrazili do škôl. Tri dni naplenené hudbou, zábavou, životnými príbehmi a prednáškami zameranými na prevenciu. Medzi nimi aj seminár Fusion:

 



V utorok napoludnie sme s Abby opustili ešte stále prebiehajúci  EXIT tour a nasadli do auta. Tri a pol hodiny cesty nás delilo od reality čakajúcej v Bratislave. Generálka a následne ...



... dlhá streda strávená v Senci. Najprv koncert v škole, potom nácvik s Fusion Senec. A áno, prišlo pár nových ľudí! Veríme, že to je len začiatok!

 





Vo štvrtok sme zase v Bratislave oslavovali narodeniny - Fusion narodeniny!






                                                      No a v piatok sa spalo!







3 rôzne zamerané akcie v priebehu 7 dní, a predsa jeden verš mi stále chodí po rozume, ktorý to takpovediac všetko spája:

"Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa belejú k žatve!"

utorok 18. marca 2014

Verím v Boha, ale nie v cirkev

S Kikou sme cestovali domov vlakom. Vstúpili sme do kupé, kde už očividne prebiehala debata. Sadli sme si, a tak sa chtiac-nechtiac pridali k milej päťdesiatničke a oduševnenému mladíkovi v ich rozjímaní nad životom, spoločnosťou a vierou.
Všetci sme boli veriaci a všetci akosi inak. Okrem iného zaznela aj táto veta - verím v Boha, ale nie v cirkev. Nestihli sme v našej diskusii dôjsť k záveru. No odvtedy mi to vŕta hlavou. 


Niečo mi na tomto výroku nesedí.

Ako si vlastne každý z nás cirkev predstavuje?
Banda pokrytcov, nedeľné bohoslužby, chladnú budovu kostola s farárom cholerikom, tisícpäťsto denominácii,...?

Spýtam sa takto. Je vôbec možné veriť v Boha a ignorovať cirkev? Mnohí hovoria, že je to ľudský výmysel, ale ako čítam, tak čítam, v Biblii sa píše, že ju vymyslel Boh. 


Očakávala by som, že keď v Neho uverím, tak ma privedie k nebeskej dokonalosti, a On ma namiesto toho zasadil do skupiny ľudí, ktorí mi často krát idú na nervy! Pre lepšiu predstavu patrím do spoločenstva kresťanov, v nedeľu sa nás na bohoslužbách stretáva aj okolo dvoch stoviek.  Pravdepodobne by som si 2/3 z nich nikdy nevybrala za svojich priateľov (jednoducho mi sedí iný typ ľudí). A predsa ich nazývam "bratia a sestry". 

Pán Boh má teda zmysel pre humor! 
Celé mi to príde, že stvoril cirkev pre mňa viac ako pre seba. Kristus je hlavou a my sme jednotlivými údmi. To znamená, že ak som noha, nikdy nebudem vedieť "smečovať pri volejbale" - potrebujem ruku. A tak ďalej, a tak ďalej. Je to len obrazom toho, že potrebujeme jeden druhého. 

Dnes sa to veľmi nenosí. Spiritualita je síce "in", ale len ako osobná, vysoko privátna záležitosť.
Ja a niekomu sa vykazovať? Prečo? Veď nie je lepší odo mňa.

Veru tak.
Nie je lepší. A o to práve ide! Sme spletenec zlomených ľudských príbehov, ktoré akýmsi zázrakom môžu vytvoriť niečo krásne a večné, ak sa pokoríme/podriadime a necháme viesť Hlavou. Ona je Spasiteľom tela. Je to celé o Ňom! 



Cirkev je niečo ako podporná skupina. Ako keď chodíte na stretnutie AA. Pomáha vám to v dennom zápase so závislosťou. Ste obklopení ľuďmi, ktorí proste vedia. Aj ja mám okruh priateľov, ktorí vedia. Poznajú moje zápasy, ja poznám tie ich. V modlitbách žehnáme(prajeme) jedni druhým - dávame tým najavo, že nám ide o dobro a prospech toho človeka. Sme na spoločnej ceste.

Nepopieram. Dejú sa šialené veci. A to nemusíme zájsť tak ďaleko ako médiami pretriasaná pedofília. Stačí ak si jedna "končatina" začne budovať svoju vlastnú agendu. Ak presadzuje viac svoju pozíciu a nehľadá dobro celého tela alebo inak povedané, keď si ruka myslí, že je hlavou. Ak je z toho zle ľuďom, tak čo potom Bohu!
Cítim sa sklamaná? A koľkokrát! Ale koľkokrát som sklamala ja?
Som otrasená? Veľakrát. Znamená to, že mám zdvihnúť kotvu? Nemyslím. 
Ak niekto pracoval v tíme, vie, že jednota je dôležitá. Udržať ju znamená bojovať za ňu. Ale tento boj sa vypláca.

Nemôžem si pomôcť, ale ja v tom vidím Božiu múdrosť, ako to celé naplánoval. Cirkev je nedokonalá (veď som jej členom!), a zároveň je dokonalá. Drží ma pekne pri zemi, no prináša perspektívu večnosti.

No vlastne tu ani nejde o problematiku cirkvi, ale o to,
či uznám existenciu Toho, kto ju vytvoril. 
či priznám svoju pýchu v tom, že si myslím ako by som to ja celé zvládla lepšie, a Boha aj s Jeho cirkvou nepotrebujem.