sobota 23. marca 2013

Husací život


Niekedy z našich slovenských úst vyjde: „Ja som taká hus!“, a nemyslíme tým nič pozitívne. Práve naopak, je to odkaz na to, že sa cítime hlúpi.

ALE hus má vlastne od hlúposti dosť ďaleko! Husi sa potrebujú každoročne prepraviť z a do teplých krajín, a aby sa tak stalo, vyžaduje si to veľa spoločného úsilia/tímovej práce. Keď rozmýšľam nad Fusion, tak je to presne o tom istom. Čo to z husacieho životného štýlu sme zažili aj na našom prvom slovenskom Fusion tréningu.

Husi lietajú vo V-éčku, dokopy celý kŕdel má o 71 percent dlhší rozsah letu, ako keby každý vták letel sám. Keď sa hus na špici véčka unaví, ide do stredu formácie a nahradí ju druhá. 
Husi zozadu gágajú, aby povzbudili tie, ktoré letia vpredu v tom, že budú udržiavať rovnakú rýchlosť.

Tak ako husi, i my smerujeme k jednému cieľu. to, že je niekto na čele a vedie neznamená, že je to len jeho práca. Je dôležité a zdravé, ak spoločne zdieľame, plánujeme či hodnotíme. 
My sme tak urobili - skrze 1) vystrojenie našich husičiek konkrétnymi zručnosťami pri príprave workshopov, dirigovania, starostlivosti o ďalších ľudí 2) spoločnú príprave letných táborov 3) čas strávený spoločne ako Fusion Slovensko alebo samostatne v našich lokálnych Fusion tímoch.

Bolo pre mňa obrovským povzbudením počúvať ako si ľudia v tíme navzájom hovorili, čo si vážia na druhých. Niekedy mám tendenciu sa cítiť sama v tom čo robím, mysliac si, že nikto nemá páru, čo za tým všetkým je (ach, tie záchvaty sebaľútosti!). Tento čas zdieľania ma vyviedol z omylu. Moja spolupatričnosť k tímu sa prehĺbila, a najmä som si mohla uvedomiť že vôbec nie som na veci sama! zrazu som videla Terku Lauru, Riška, ktorí "gágali" ešte hlasnejšie ako doteraz alebo Janka a Ester, ktoré stoja pri mne, pripravené prevziať vedenie.

Husi su voči sebe veľmi láskyplné. Keď jedna hus ochorie alebo je ranená, ďalšie dve opustia kŕdeľ spolu s ňou, aby jej pomohli a ochránili ju. Zostanú s ňou, až kým je opäť schopná zasa lietať, alebo kým nezomrie. Potom sa napoja na inú formáciu, s ktorou dohonia vlastný kŕdeľ.

Aké úžasné! Niekedy nás vidina cieľa znemožní vidieť, že niektorí z nás sa počas cesty zranili. Všetci sme si museli klásť otázku: "Ceníme si náš tím tak isto ako aj dôvod prečo to všetko spolu robíme?" Veľmi si vážim ľudí, ktorí sa otvorili a priznali veci, ktoré im počas spoločnej cesty nepadli zaľahko, či keď im iný človek v tíme ublížil. Vďaka ich odvahe nám pomohli uvedomiť si naše zlyhania a dali možnosť poprosiť o odpustenie.

Tréning bol krátky, ale veľmi intenzívny. Vrátila som sa do denného kolotoča povinností, ale niečo sa zmenilo. Naučila som sa, že je OK priznať si svoje limity, je OK zmeniť rolu v tíme a je dôležité bojovať za zdravé a autentické vzťahy! 


A tu sme v celej našej kráse!

BB tím

BA tím

Pažroši :-)


Čas na hry

Fusion SK tím



štvrtok 28. februára 2013

Fusion víkend v Banskej Bytrici

Stalo sa to skutočnosťou. Naše prvé dva slovenské Fusiony sa stretli na spoločnej akcii, ktorou bola mládežnícka konferencia BJB v Banskej Bystrici.
Sme vďační za priestor, kde sme mohli vystúpiť a ukázať kto sme, čo sme, prečo sme.

Fotky ako aj video z vystúpenia nájdete TU .


piatok 18. januára 2013

Čo tu po tebe zostane a prečo?

Eva Cassidy je americká speváčka známa pre svoju interpretáciu  piesní. Páči sa mi, ako vie prespievať texty, ktoré nie sú jej vlastné. Jej jemnocit, schopnosť pohrať sa s každým detailom .... jednoducho, klobúk dole. 

Chcela som zistiť o nej niečo viac, napríklad, či nevydala ďalší album alebo pripravuje nové turné, keď som zistila, že Eva zomrela ešte v roku 1996. Bojovala s rakovinou a ako 33 ročná prehrala.

Stihla vydať 2 albumy, ale známa sa stala až po svojej smrti. Jej verzie piesní sa objavovali v rôznych holywoodskych filmoch. Dá sa povedať, že ju preslávila jej verzia Over the rainbow .

Študovanie jej príbehu ma priviedlo k otázkam typu "O čom je život?" a/alebo "Ako dobre hrám v ňom svoju úlohu?"

Nemyslím si, že Eva vedela, že sa preslávi až po svojej smrti, ak vôbec. Ale s radosťou a vášňou robila to, čo robila. A nemyslím si, že keby v tom nebola dobrá, bola by sa preslávila po svojej smrti. Určitým spôsobom zanechala stopu, oslovila ľudí, resp. oslovuje ľudí i naďalej. 

Veríš, že tvoj život môže priniesť zmenu? Možno nevieš, aký vplyv (dosah) budeš mať, ale jedno je isté, môžeš ho mať!
Aj to, keď po sebe zanecháš "nič" svedčí o niečom.

Prečo? Prečo robím to čo robím? Prečo sa vôbec o niečo snažiť a robiť to svedomito? Hm... otázky týkajúce sa motivácie, otázky zmyslu. Veríme v našu konečnosť - začíname počatím, končíme smrťou, alebo sme bytosti nekonečné?

Ja verím, že som nekonečná. Nesmrteľná. Verím Bohu a jeho Synovi Ježišovi, že keď  som v Neho uverila a odovzdala Mu svoj život, tak budem tráviť večnosť s Ním. Biblia píše, že on mi išiel pripraviť miesto. 

Život je ako skladačka puzzle. Dostali sme jedno alebo viac kúskov, ktoré máme v určitý čas doložiť do obrazu. Ja možno teraz nevidím celý obraz, ale verím, že Boh áno a robí všetko pre to, aby bol obraz vyskladaný, aby všetky častice zapadli do krásneho celku. Je to zodpovedná úloha, pretože ak ja nevkladám svoje časti na správne miesto, ako môže niekto po mne napojiť svoj kúsok?

Ako som písala, ja nevidím celý obraz, ale verím. Nadejám sa. Najmä v momentoch, keď je to "o hubu", keď nevidím zmysel, keď sa nedarí. Poháňa ma viera.
"Viera je zárukou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme." (Židom 11:1)

Čo poháňa teba?
Čo tu po tebe zostane?
Prečo?





sobota 1. decembra 2012

Chvála #1

Čo ti napadne pri slove "chvála" ?






Chváliš keď si obkolesený prírodou?


Alebo chváliš napríklad aj na ceste do roboty?


Chváliš?

Chvála je tak PRIRODZENÁ!
Keď som s niekým vo vzťahu, je mi prirodzené mu prejaviť svoju úctu, povedať, čo sa mi na ňom/nej páči. Tak je to aj vo vzťahu s Bohom.
Chválim, vyvyšujem Jeho meno v súvislosti s tým čo som s Ním zažila, čo urobil pre mňa osobne (Žalm 40:2-4), ale i s tým, kým On je, odvolávajúc sa na Jeho veľké a večné činy (Žalm 136).  

Chvále je OBEŤ!
"Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier, vyznávajúcich Jeho meno." (Židom 13:15)

Obeť je niečo, čo prinášam, čoho sa vzdávam v prospech niečoho čo uznávam za väčšie, lepšie, a teda, hodné obete.

Chvála je vlastne to jediné, čo môžeme Bohu dať. Veď všetko čo vlastníme, je len z Jeho milosti a nič, čo máme si aj tak nemôžeme zobrať do večnosti. Chválou preukazujeme náš obdiv i našu poddanosť. Slobodne sa rozhodujeme koho budeme chváliť. A táto sloboda je výsada, s ktorou nás stvoril. Zároveň čas, kedy chválime Boha, je časom zameraným len a len na Neho, kde ľudské 'ja' ustupuje do úzadia.

Chvála je ŽIADANÁ!
"..... ľud, kotrý som si utvoril, zvestovať bude moju chválu." (Izaiáš 43:21)
"Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov CHCE mať." (Ján 4:23)

Ja som Jeho chválou. To, ako žijem, slúži ku cti Božej. Som Jeho reklamou :-)
"Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a VELEBILI vášho Otca, ktorý je v nebesiach." (Matúš 5:16)

Chvála je ZBRAŇOU!
V 2.Kronickej, 20-tej kapitole čítame o júdskom kráľovi Jóšáfátovi. Patril ku kráľom, ktorí chodili po cestách Hospodinových. Počas jeho vlády vytiahli proti nemu vo veľkej presile Moábci, Ammónci i Meúnci a chceli zaujať krajinu. Kráľ spolu s ľudom hľadal Hospodina a vyhlásil pôst. Boh reagoval, priznal sa k ich volaniu a zasľúbil im víťazstvo „bez boja“. V deň boja Jóšáfát „postavil spevákov Hospodinových, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy, predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinu, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Ďalej sa píše, že len čo začali spievať a plesať chválospevy, Hospodin spôsobil predivnú záchranu z rúk nepriateľov.

Žijeme síce v tele, ale nebojujeme proti telu. Je tu ďalšia realita duchovného sveta. Keď chválime niečo sa deje. Biblia hovorí, že On prebýva na chválach svojho ľudu. Logicky, keď ho chválime, tam je On, a pre toho zlého nezostal priestor. 

Chválim, lebo si to zaslúži. Chválim, lebo On je toho hodný. Chválim, lebo to potrebujem.