utorok 18. septembra 2012

Škola začala...


...ako pre študentov, tak aj pre náš Fusion tím, pre mňa samotnú. V priebehu posledných 4 mesiacov sme si prešli okrem táboroveho zážitku aj rôznymi tréningami. Človek by mal pocit, že už všetko vie, ale nie je to tak. Povedala by som, že to, čo je zapísané v manuáloch, povedané z úst druhých, musíme teraz zažiť na vlastnej koži.

Teším sa. Teším sa na pravidelné utorňajšie nácviky Fusion spevokolu, príval študentov, objavovanie talentov, na rozhovory, na hlbšie spoznávanie tímu.

Úprimne, s touto radosťou sa mieša aj strach. Strach, či všetko zvládnem/e, a ako to zvládnem/e. 
O jednom som však presvedčená: Fusion je Božia vec! A tak sa denne učím vkladať svoju nádej, obavy, očakávania do Jeho rúk. A učím sa čakať!

"Len v Bohu utíši sa moja duša, lebo kod Neho pochádza moja nádej......dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce..."   (Žalm 62)

Zároveň Vás pozývam na koncert, ktorým odštartujeme školskú Fusion sezónu 2012/2013!


streda 8. augusta 2012

Teraz už viem!


Jeden z najparádnejších týždňov leta je za nami. Na toto sme sa chystali zopár mesiacov. Pre toto sme nespali. A oplatilo sa! Posúďte sami.


                
Príchod študentov v sobotu 28.7.2012. Nečakali, že sa na nich vrhne červená vlna nadšencov.

                 

Po registrácii sa aj oni zmenili na červené barety (alebo rudá armáda?)



Takto nejako sa to začalo. V tejto sále sme sa stretávali pravidelne - na večerných programoch, e-nighs, doobedných nácvikoch spevokolu...
                      


Môžem povedať, že od prvého nácviku nám to išlo veľmi dobre :-). Tvrdo sme makali, ale pritom to bola zábava. Pre mňa osobne bolo úžasné vidieť to, ako sa jedna z hodnôt Fusion naplno prejavila - išlo o KOMUNITU. Robili sme veci spoločne, a navzájom sa podporovali.

Okrem nácviku spevokolu sme boli zapojení v rôznych workshopoch (jednotlivé hudobné nástroje, dráma, tanec, ručná výroba, fotografia).


Deň bol spestrený šporotvými aktivitami alebo voľným časom v bazénoch či na pieskovom ihrisku. A v jeden deň si na nás počkal "ujo survival", ktorý nám dal do tela. Išlo o prežitie, ale opäť v dobrej nálade a s úsmevom na perách.

                     

               

Spokojnosť a radosť z prekonania seba samých vyzerala takto:



Deň po survival - všimnite si tie šálky kávy :-)

Takže, celý týždeň sme na sebe pracovali, aby sme to mohli ukázať svetu. Deň D nastal, a v piatok    3. augusta si nás prišli pozrieť rodičia, kamaráti, známi i neznámi.


Toto je FUSION, priatelia! Doteraz som písala svoje zážitky a presvedčenie o tom, prečo robím pre/vo Fusion, ale až teraz som pochopila, o čo ide. Pán Boh mi pripravoval srdce na túto službu, a pokračuje ďalej. Láme ho - pre študákov, a koniec koncov pre seba samého. 

Vidieť ako sa nesmelí jedinci premenili na pódiu na superstars je skvelý pocit! Ako ľudia, ktorí prvýkrát držali gitaru v ten týždeň a vystupovali v kapele na záverečnom programe, ako mohli počuť a spoznávať dobrú zvesť, ako boli úprimní vo svojich diskusných skupinách, ako sa viacerí rozhodli osobne nasledovať Krista, ako nešlo o prácu jednotlivcov, ale o tímové nasadenie, ako sme mohli vidieť vypočuté modlitby, atď., atď., atď. - to všetko dalo základ pre Fusion, ktorý bude pokračovať počas roka.



Teraz už viem, že toto má význam!

Páčilo sa aj tatkovi Šmolkovi a

a Padmé a Anakinovi :-)

nedeľa 15. júla 2012

Stálo to za to ...

Nedeľa, 1.júla, 6:01 hod. ráno. Otváram oči.
Zaspalaaaaa som! Vlak mi odchádza o 36 minút a ja ani nie som pobalená.
Začína boj s časom. Sama tomu neverím, ale s pomocou Božou a taxikára z vedľajšej ulice to stíham.



Spolu s  Markom, Allyson a Ianom prichádzame na miesto. Čaká na nás krásna príroda a príjemné počasie. Vhupneme do kolobehu posledných príprav, zoznamujeme sa so zvyškom tímu a tešíme sa na študentov.

Študenti prišli a začína sa to.
Dni plné práce, a zábavy zároveň. Typický táborový deň sa skladá:
0. stretnutie tímu
1. raňajky 
2. ranné oznamy a nácvik spevokolu
3. utekáme na svoj prvý workshop
4. obedom zaplníme bruchá a oddychujeme na gaučoch
5. aby sme nepribrali, ideme sa zahrať a vybehať na čerstvý vzduch
6. utekáme na svoj druhý wokshop
7. úspechy zajeme na večeri a opäť oddychujeme na gaučoch
8. začína večerný program (lámače ľadov, táborová hymna, fusion music band, scénky, téma večera a diskusie s mladými ľuďmi)
9. E(nvironment)-night (pokračovanie zábavy a rozhovorov pri jedle - ovocný bar, opekačka, nórske lievance, ...)

V polovici týždňa na nás čaká SURVIVAL - poldenná hra/výlet s rôznymi úlohami, ktoré musíme ako skupina zdolať. Je super vidieť ako nás to prekonávanie prekážok spája a vytvárame ozajstný tím. Druhý deň si necítim telo, ale niet čo ľutovať.

Prichádza posledný deň a s ním záverečný koncert. Rodičia, známi zapĺňajú miestnosť, napätie s nadšením stúpa...začíname! 



Úspech zaručený. Potlesk zaslúžený. Slzy šťastia i smútku, že sa už musíme rozlúčiť. 
.........................................
Som doma. Dospala som, obnovila fyzické sily, nabehla na "bratislavský" režim a vyhodnocujem uplynulý týždeň:
Áno, utrpela som zopár modrín, telo opäť raz zažilo nedostatok spánku, ale to pokladám ako malú cenu za ten zvyšok. Vidieť ako sa mladí každý deň zdokonaľovali vo svojich talentoch, ako rástlo ich sebavedomie mi spôsobovalo toľko radosti. A záverečný koncert - aká som bola na nich pyšná! Som vďačná za každý jeden rozhovor, za úprimnosť a otvorenosť študentov pri diskusiách. Šťastná, že niektorí z nich spoznali Krista osobne a vykročili na cestu za Ním. A modliaca sa, aby tí, ktorí tak ešte neurobili, mohli spoznať Jeho lásku a prijatie čím skôr.

Bol to taktiež týždeň výziev. Išla som s postojom slúžiť, ale niekedy mám veľmi oklieštené vnímanie toho, čo služba je, resp. čo si pod službou predstavujem. Akokoľvek pôsobím v pohode, nie je mi až tak príjemné postaviť sa pred húf ľudí a dirigovať alebo neočakávane viesť piano workshop. Denne som sa učila vyjsť zo svojej komfortnej zóny, a stálo to za to! 
Mohla som tak vidieť veci novým spôsobom, a viedlo ma to aj do hlbšej závislosti na Bohu. Učil ma bojovať so svojím strachom a dodával odvahu. Jedna z piesní ("Are you ready for a miracle?/Si pripravená na zázrak?"), ktoré sme spievali sa stala mojou modlitbou: "Pane, som pripravená na zázrak. Túžim vidieť to, čo vidíš Ty."

"Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! .... Ty mi dávaš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť."                                      Žalm 16                                                               




pondelok 18. júna 2012

Bratislava v týchto dňoch:



Oteplieva sa, a to riadne!
Každý odpočítava posledné dni školy. Už ani nie dva týždne!
A....
My (BJB Viera) sa pripravujeme na náš prvý Fusion Camp Bratislava 2012 ako aj na Fusion službu počas celého roka.

Čo to znamená?

Modlíme sa za mladú generáciu v zbore i v meste...by naše srdcia boli rozšírené a zlomené pre týchto mladých ľudí.
Pripravujeme sa aj prakticky. Niečo pred vyše týždňom sa náš tím zúčastnil tréningu začínajúcich Fusion speváckych zborov v Brne. Špeciálna vďaka patrí nášmu českému priateľovi Milanovi, ktorý prišiel do Bratislavy a predstavil celý koncept Fusion v našom zbore.

Ako vedúca tohtoročného kempu som veľmi vďačná za ľudí, ktorých Pán Boh dal do tímu. Sm povzbudená ich entuziazmom a ochotou slúžiť! Viete aké je heslo Európskej únie? „United in diversity. (Zjednotení v rozmanitosti!)“ To je presne to, keď rozmýšľam nad naším tímom. Sme taaaak rozmanití čo sa týka veku, skúsenosti, práce, školy,...ale zároveň taaaaak zjednotení v Kristu. Je mi cťou byť súčasťou tohto celého dobrodružstva a už sa veľmi teším na leto, na to, čo Pán Boh bude robiť medzi nami!